Ahoj. Ak si klikol na tento článok, pravdepodobne sa chystáš zdolávať cesty USA na požičanom dvojstopovom motorovom vozidle. A dobre robíš, lebo pohyb po Amerike bez auta je priam nemožný, pokiaľ sa bavíme o tom, že človek chce aj niečo vidieť a tak. My sme počas leta 2017 nazbierali spolu 4 800 km v Arizone, Utahu, Nevade, Colorade, Novom Mexiku a najviac v Kalifornii. Naše skúsenosti a drobné rady sme ti pripravili na zlatom podnose, takže ak ťa to zaujíma, pusti sa do nich a načerpaj čo najviac info, oceníš ich na svojej ceste.
Požičiavame si
Predpokladajme, že nie si extra boháč, aby si si auto kupoval v USA, a že tam nemáš nikoho kto by ti ho len tak na pár dní dal, ale že si ho skrátka, ako väčšina európskych smrteľníkov musíš požičať v požičovni. Tak, čo k tomu budeš potrebovať?
Vek
Ak máš pod 21, tak tento výlet ešte na čas odlož a namiesto toho si zájdi trebárs na Kanáre. Pokiaľ máš od 21 do 24, auto ti už požičajú, ale budeš to mať s príplatkom. No a ak si 25 a viac ročný, vitaj v klube a nemusíš sa báť, že by ti nejaká požičovňa svoje auto nezverila.
Vodičák
Verím, že ten slovenský už máš, no podľa zákona by si mal vlastniť aj medzinárodný. Tu rozoznávame dva druhy: podľa Viedenského dohovoru (platný 3 roky) a Ženevského dohovoru (platný 1 rok). Pre USA potrebuješ Ženevský dohovor. Počul si, že to tam ide aj bez neho? Samozrejme, že áno. Ak chceš však zachovať svoj normálny tep počas toho ako ťa pristaví policajná hliadka, myslím, že je lepšie si ho za tých 7€ + fotku pre istotu u policajtov zaobstarať. Ozaj, málokto ti povie o tom, že pozadie na fotke musí byť monotónne biele, tak sa u fotografa dožaduj takého.
Podrobnejšie na ministerstve.
Kreditku?
Disponovať ňou pri požičiavaní auta nie je zlé, ale ani nevyhnutné. Mysli aj na to, že pri tankovaní s kreditkou naopak nepochodíš (dočítaš sa nižšie). Pokiaľ spĺňaš hranicu 25 rokov, väčšina požičovní nebude robiť vedy ani s debetnou kartou, dôležité je, aby si tam mal nejakú finančnú rezervu (aspoň dvojnásobok toho, čo zaplatíš za požičanie auta), ktorú ti načas zablokujú a pri vrátení vozidla zase uvoľnia. My sme to teda s debetkou zvládli 3-krát, vždy si ale prečítaj zmluvné podmienky svojej požičovne, či ti ju budú akceptovať a za akých podmienok. Nezabudni ešte na to, že ak za rezerváciu auta zaplatíš online, tak u okienka musíš predložiť tú istú kartu a musí byť s TVOJIM menom.
Vybrať si autopožičovňu
Mne zabralo asi 2 mesiace, než som sa po dlhom googlení rozhodol pre požičovňu ENTERPRISE. Dôvody boli jednoznačné: dostupná vzdialenosť od ubytovania, prijímali debetky, slušné ceny, a predovšetkým nerobili rozdiel v tom, či som Američan alebo Európan. Niektoré požičovne si totiž účtujú prirážku, keď si auto nepožičiava domorodec. Situácia sa z roka na rok môže meniť, tak skús pred svojou cestou pohľadať, ktoré požičovne svoje ceny pre cudzincov dvíhajú, a ktoré nie. Až sa k tomu nedopátraš, jednoducho použi niektorý z vyhľadávačov nižšie a sám uvidíš, aké sú rozdiely v cenách akonáhle sa priznáš, že si hrdým Slovákom. 🙂
My môžeme ENTERPRISE vrelo odporúčať, nerobili nám nijaké problémy, kamoš si zase pochvaľoval BUDGET, tak môžeš čeknúť. Každopádne, ponuky sa rýchlo menia, tak nedávaj iba na naše odporúčania a sám sa presvedč, čo je pre teba aktuálne best.
Užitočné porovnávače požičovní áut:
Carrentals.com
Rentalcars.com
Kayak.com
Expedia.com
Bookingcar.com
Najlepšie je, preskúmať ich viacero, každý totiž môže zahŕňať iné požičovne.
Vybrať auto
Nič neovplyvní cenu za prenájom auta tak, ako auto. Preto, ak nepatríš medzi tých urodzenejších, veľmi dobre si rozmysli, čo od svojho auta budeš očakávať. Budete cestovať dvaja? Vezmi si economy. Neplánuješ jazdiť offroad? Neber si 4×4, atď. Ak vás pocestuje 5, ekonomika sa samozrejme lepšie rozloží a môžete si dovoliť vziať aj niečo komfortnejšie. Samozrejme, nie je to potom iba o prenájme, ale aj o spotrebe. My sme sa pred cestou napočúvali všelijakých rád, medzi nimi aj to, že treba väčšie auto. Ak by sme túžili zapadnúť medzi americké pick-upy, tak áno, ale nadmieru sme si traja aj s batožinou vystačili v obyčajnom štvormiestnom avetku. 😛
Ešte ti poradím malú fintu. Pokiaľ ti to situácia dovoľuje, nezober si auto hneď zavčasu ráno. Je celkom pravdepodobné, že ak si zarezervuješ malé auto od 9:00 nahor, tak okúsiš šťastie a tvoje prdítko už nebude skladom, tak ti budú musieť dať veľkú kasňu za pôvodnú cenu! Túžili sme to zažiť aj my, a hádaj čo! Podarilo sa. 😎 Na týždeň sme dostali 8 miestnu Toyotu Siennu za cenu maličkého, a pri takom priestore a komforte sa nám tá spotreba ľahšie znášala.
Pri svojom pátraní som nenarazil na ponuky áut s manuálnou prevodovkou. Takže v prípade, že s automatom nemáš skúsenosti, nič si z toho nerob. Veď stačí len namiešať D, alebo R a už iba jazdíš ako na motokáre (brzda – plyn). Určite si rýchlo zvykneš a pamätaj, aké ľahké to máš oproti Američanovi, ktorý si požičia auto s manuálom u nás. 🙂
Keď už budeš svoje vozidlo preberať, poriadne si ho pred jazdou obzri a nafoť všetky škrabance. Ak by si bol predsa len sám tvorcom nejakého z nich, tie maličké (okolo 5 cm) im vadiť nebudú, no väčšie kolízie by si určite riešiť nechcel. Auto ti dajú pomerne nové (my sme mali 1 ročné) a zrejme na ňom nebude viac než 30 000 míľ, takže o zlý technický stav vozidla sa nemusíš strachovať.
Poistenie
Pokiaľ chceš ušetriť, môžeš si auto zobrať bez poistenia, no a pokiaľ chceš mať istotu ušetrenia, tak doň bez poistenia ani nesadneš. Ja som si auto poisťoval priamo online cez porovnávač carrentals.com, išlo o poistenie cez Allianz, čo vyšlo o čosi lacnejšie než v ENTERPRISE. Znie to dobre, ale časom som zistil, že to bola chyba… Pri kolízií to funguje zhruba tak, že požičovňa bude odškodné za auto požadovať ihneď, no vymáhanie peňazí z externej poisťovne trvá dlhšie. To pre teba môže byť naozaj problém. Preto som aj ja radšej na mieste auto ešte dopoistil, aby mi náhodou nevznikli nepríjemné doťahovačky. Pokiaľ si urobíš poistenie priamo s požičovňou, nebudú robiť okolky, a ak by si im aj auto odovzdal na šrot, poprajú ti pekný deň a s úsmevom môžeš ísť domov.
Poistení existuje niekoľko, no mysli hlavne na to, aby si mal chránené požičané auto a rovnako aj vozidlá, do ktorých by si mohol po ceste napáliť. Ak máš už zaplatené cestovné poistenie tvojej osoby alebo tvojich spolujazdcov, toto pri požičaní vrelo vynechaj, rovnako nepriplácaj za GPS, ak už svoju máš, a podobne. Môžeš si priplatiť aj za plnú nádrž drahého benzínu, ale určite bude lepšie zobrať smädné avetko na pumpy za prvým rohom, a potom ho odovzdať s rovnakým stavom paliva.
A čo ďalší šoféri?
Možno by si sa s niekým za volantom rád vystriedal. To sa samozrejme dá za určitý príplatok, no čo som tak zbežne študoval, myslím, že manželka nad 25 rokov to mala zväčša zadarmo. Alebo to urobte na čierno, ale nesmieš sa nechať chytiť, ani havarovať. 😀
Tankujeme
U nás prichádzaš na pumpy z jednej strany a odchádzaš pekne z druhej. V USA sa chodí krížom krážom a často pri tom vzniká chaos. U nás je benzín označený zelenou a nafta čiernou farbou. Amíci to majú naopak!
Ďalšia vec čo ťa na čerpacích stojanoch zrejme prekvapí sú obrazovky, na ktorých bežia reklamy, alebo správy.
Všimni si, že na benzín je iba jedna hadica, takže po zodvihnutí pištole stlačíš ten požadovaný (najlacnejší) a tankuješ.
Nasledujúcou odlišnosťou oproti našim zvykom je, že platbu musíš vykonať ešte pred natankovaním a to priamo na stojane. No a ako som už spomínal, ak si majiteľom kreditnej karty, na benzínkach ju môžeš pokojne nechať vo vačku. Na 90-100% budú požadovať debetnú. A hádaj čo! Nebude ti fungovať. 😀 Aspoň nám nešla ani jedna z troch kariet… Ostávala jediná možnosť – cash. Naše tankovania zahŕňali najskôr návštevu pokladne, kde sme nahlásili sumu a číslo stojanu, a už bolo na nás, čo sme si do nádrže načapovali. Nečuduj sa teda, ak dopadneš podobne. Odhadnúť, za koľko natankuješ do plnej, nemusí byť jednoduché, no keď to prestrelíš, nezúfaj. Na pokladni ti rozdiel spoľahlivo doplatia.
Hoci je Amerika drahá, aspoň to palivo tam majú za rozumnejšie ceny. Najlacnejší benzín (regular), na aký sme natrafili, bol za 2,17 USD a najdrahší za 5 USD za galón (3,785 litra). Správne tušíš, že ten lacný bude v meste medzi konkurenciou, a ten drahý naopak na odľahlom úseku diaľnice, preto rozumne zváž, kde naberieš do plna, a kde iba na dojazd. Treba povedať, že niekedy logika nebýva na svojom mieste a uvidíš aj pumpy vedľa seba, pričom jedna z nich bude mať ten istý benzín o celý dolár drahší. Na našej ceste mávali najlepšie ceny pumpy ARCO a SHELL. Dobrou pomôckou nám bol mobil s dátami, vďaka čomu sme si cez google mapy pozerali ceny palív na našej trase.
Jazdíme
Až konečne nastane tvoj čas pokoriť americkú zem na 4 kolesách, začnú na teba číhať všelijaké nástrahy, o ktorých si na slovenských cestách ani neuvažoval. Napríklad:
SEMAFORY – Sú hádam na každej jednej križovatke (a že ich tam neni málo, pozri na google maps). Na rozdiel od tých našich ti na amerických pred rozbehom nepreblikne oranžová. Preto sa potom zdá, že na zelenú sa všetci rozbiehajú s oneskorením. Ľúbi sa mi však, že na červenú je dovolené odbočiť vpravo, s tým že dáš najskôr prednosť, rovnako, ako to robievaš na stopke. Neplatí to len pre prípad, kedy je semafor doplnený značkou – zákaz odbočenia na red.
Semafory v USA navyše nie sú umiestnené pred križovatkou, ale až za ňou.
SMEROVKY – Šoféri v Amerike jazdili celkom dobre a ohľaduplne. Jediné, čo musím niektorým vytknúť je, že často zabúdajú na smerovky, alebo na ne proste kašľú. Mnohým zase namiesto oranžovej blikajú na červeno. Vyhláška im to zrejme umožňuje, takže pozor na to. Ten pred tebou asi nebude mať poruchu na brzdovom svetle, ale chce odbočovať.
STOPky – Keď prídeš ku križovatke, ktorá je zo všetkých strán zabezpečená značkou „STOP“, zabudni na pravidlo pravej ruky. Prednosť sa určuje podľa poradia, v akom na stopku autá dorazili. Mne sa toto pravidlo nepáčilo, lebo som samozrejme hneď po zastavení zabudol, kto sa tam kedy ocitol. Žiaľ, treba aj toto rešpektovať, a ak si to zabudneš všimnúť ako ja, radšej popúšťaj všetkých a máš pokoj. 😀
KRUHOVÉ OBJAZDY – Tie na teba vlastne číhať nebudú, lebo pri najazdených 4 800 km, sme narazili asi na dva, aj to na veľmi odľahlých miestach. Tento druh križovatky teda nebude medzi Amíkmi moc v obľube. Majú radšej spomínané semafory a stopky.
JAZDNÉ PRUHY – Sem-tam sa ocitneš v spleti aj deviatich prúdov jedným smerom, ale nemaj z toho extra obavy, odohrať sa môžu maximálne tak tri scenáre: 1. Dobrý traffic – všade bude dostatok miesta a nehrozí ti accident. 2. Zlý traffic – autá pôjdu krokom a nehrozí ti accident. 3. Accident – takže neočumuj nadupané pick-upy a poriadne sleduj premávku! Neviem čo hovoria americké predpisy o jazde v jednotlivých pruhoch, no buď to nevedia ani Američania, alebo je dovolené, aby sa v nich jazdilo ako sa komu zapáči. Takže pozor na predchádzajúce autá z oboch strán.
Hustota premávky v USA ťa dovedie k myšlienke, ako je vôbec možné, že na našich prázdnych cestách sa môže stať dopravná nehoda.
Pochopiteľne je obrovský rozdiel v jazdení vo veľkomestách a po vyprahnutých cestách Utahu, či Arizony, ktoré sa podobajú na tie naše. Iba výtlky tam chýbajú.
FREEWAY – Veľmi výstižný názov pre diaľnice v USA. Sú naozaj zadarmo a vedú takmer všade. U nás keď povieš, že si na diaľnici pri TN, každému je jasná tvoja poloha. V Los Angeles by to bol dosť problém, lebo z bodu A do bodu B sa vieš dostať mnohými diaľnicami a cestu si vyberáš, resp. tvoja navigácia, podľa hustoty premávky.
CARPOOL – Je jazdný pruh, v ktorom môžu ísť autá s 2 a viac pasažiermi (pokiaľ tabuľa neuvádza inak). Takmer každý tam v aute jazdí sám, dokonca okrem nás, sme nikdy nevideli, že by bolo niektoré auto plné. Ako posádka plynulosť tohto pruhu určite oceníte. Pozor však na to, že do pruhu a z pruhu nemôžeš kedykoľvek vojsť a vyjsť, ale iba na vyznačených miestach. Dobrá rada teda znie: Pokiaľ ti do výjazdu z diaľnice zostáva menej ako 5 míľ, radšej už do carpoolu nelez, lebo minieš svoju odbočku.
TOLL ROAD – Sú platené úseky na freeway, ktorým je najlepšie sa vyhnúť. V čase dopravnej špičky ich vodiči využívajú, ale ty na to kašli. Vydržať v zápche 2 hodiny bude pre teba určite výhodnejšie, než platiť pokutu, alebo si priplácať za krabičku, s ktorou na takú cestu môžeš vyjsť. Radšej si svoje príjazdy neplánuj na tesno, rátaj so zdržaním a máš vyhrané.
ULICE – Ich názvy sú veľmi podstatné pre dosiahnutie cieľa. Väčšinou sa budeš orientovať podľa toho, že to a to sa nachádza na rohu ulice tej s tou. Je to fajn, lebo keď pôjdeš napr. po Main St, tak si už len sleduješ odbočku na tú druhú ulicu, ktorú chceš a keď sa pretnú, si tam.
PARKOVNÉ – Niekde funguje na báze automat-lístok, no väčšinou natrafíš na parkovacie stojany, kde nahádzeš mince. Čím viac, tým dlhšie môžeš stáť. Ak je miesto zaplatené, objaví sa zelená. Keď sa zadarí, nájdeš miesto už zaplatené, len si skontroluj na displeji, koľko času ešte zostáva, prípadne doplať viac.
MÍLE – Nie sú kilometre. Treba si to uvedomiť hlavne pri sledovaní informačných tabúľ a svojej rýchlosti, aby si sa nečudoval, že ti tvoje auto nedá viac než 120, a že prečo ideš tak pomaly, keď vlastne ideš tak rýchlo… Ale dá sa na to zvyknúť pomerne hneď, len doma si treba zase odvyknúť. (1 míľa je cca 1,61 km)
A POLICAJTI? – No, nejakých sme videli, ale nemali sme tú česť, že by nás, alebo niekoho iného, zastavovali. Jediní, ktorí na nás blikali, aby sme sa uhli, boli pyrotechnici. Ak by teba predsa len stopli a znenazdajky ti dávali pokutu, nikdy sa nepokúšaj zaplatiť ju na mieste, to tam nefunguje. Mohli by ťa obviniť ešte z podplácania.
Hoci my sme ich nestretli, počuli sme, že napríklad rýchlosť vedia merať aj z vrtuľníku a podobne. Keď prekročíš rýchlosť a chytia ťa, je to prúser, keď však prekročíš rýchlosť, ktorá je obmedzená kvôli prácam na ceste, stojí to dvojnásobok. A keď sa k tvojmu okienku blíži poliš,… áno presne tak, ruky na volante, ako vo filme. 🙂
Užiť si to
Na niekoho môže celá táto povinná liturgia okolo jazdenia a požičiavania auta pôsobiť ako stresujúca záležitosť, no nie je to až také hrozné, ako sa zdá. Hlavne sa k tomu treba postaviť zodpovedne, dávať pozor na auto a nezabudnúť pri tom na dôvod, prečo si ho vlastne požičiavaš. Lebo cestovať autom naprieč Amerikou je jednoducho paráda! A nie iba preto, že sa staneš súčasťou premávky s teslami, obrovskými pick-upmi a vytuningovanými veteránmi, ktoré v Európe nejazdia. Predovšetkým si užiješ neopakovateľnú prírodu a lokality, ktoré si doteraz obzeral iba vo filmoch.
Na náš trip po Amerike, budeme spomínať ako na jedno z naj dobrodružstiev. Veď prefičať zdanlivo nekonečne rovné úseky, zažiť atmosféru westernu, vidieť divoké kone, oslov, či kojota, to nebýva každodenná záležitosť. Samostatnou kategóriou je jazda po historickej ROUTE 66, ktorú nesmieš vynechať.
Viac si o nej môžeš prečítať v článku: Roadtrip po západe USA – naplánuj a vyraz! A určite si pozri naše video! 🙂
Keď už si sa teda rozhodol autom zdolať americké cesty, rozhodne sa máš na čo tešiť a prajeme ti veľa dobrodružných míľ bez nehody. 🙂
Pozor však na nebezpečenstvo vzniku závislosti na roadtripoch! My sme po USA smerovali na ďalší po Islande, tak kukni Až raz pôjdeš na Island – auto, tipy, zaujímavosti.
