Nekonečná cesta do Primorska. Stála za to?

Naše dobrodružstvá začali dovolenkou v Bulharsku, ktoré sme navštívili v júli roku 2012, prostredníctvom cestovnej kancelárie REKREAL. Ak sa pýtate, prečo  nás oslovila práve táto krajina, tak to malo tri hlavné dôvody. Prvý: bolo nám takmer jedno kam pôjdeme. Druhý: na našej prvej spoločnej ceste sme ale chceli piesok pod nohami. Tretí: na ktoromsi zľavovom portáli sme narazili na ponuku – Bulharsko, 12 dní, ubytovanie + cesta za 130€ na osobu, čo bol jasný signál, aby sme vyrazili. 🙂


Príchod

24 hodinová cesta autobusom bola nepohodlná a nudná s výnimkou chvíle, kedy sme napríklad v Srbsku prechádzali cez Belehrad, alebo skalnaté klenby. Tak či onak, táto skúsenosť s autobusom nám stačila na dlho, takže v budúcnosti bez lietadla ani na krok. 🙂
Po namáhavom dni ničnerobenia sme sa ráno ocitli v Primorsku, obsadili hotel a samozrejme bežali na najbližšiu pláž.

More a pláže

Vika už po piatykrát, no ja som nikdy predtým pri mori nebol a som rád, že môj prvý zážitok s ním bol práve takýto: čistá, piesočnatá pláž, výhľad na otvorené more, veľké vlny, teplá voda, skrátka úplná nádhera. Taká bola severná pláž.

Niekoľko sto metrov ďalej, južná pláž, až taký silný dojem nezanechala. Žiadne vlny a chaluhy nás tam nelákali a o mieste na kúpanie sme mali jasno. Napodiv ju  okupovalo viac ľudí ako tú severnú, čo bol jej ďalší mínus, treba jej však uznať, že pre deti a tých, ktorí hľadajú relax,  to môže byť lepší variant.
Víriaci sa piesok vodu nezanechá krištáľovo čistú, určite však nemožno povedať, že by bola špinavá. Dokonca sme sem-tam zahliadli malé ryby. Zázraky pri potápaní ale nečakajte.

Skôr musíme vyzdvihnúť veľké vlny, ktorých sme si užili do sýta. Stalo sa (asi 2x), že pri silnom vetre boli priveľké na kúpanie, takže do 18:00 na nás hvízdal plavčík pri hlbšom vstupe do mora. Určite si viete predstaviť ten nával odvážlivcov o 18:01, kedy už zavládlo kúpanie na vlastné riziko. Samozrejme sme medzi nimi nechýbali.
Najkrajším vizuálnym zážitkom, bol jednoznačne východ slnka. Absolvovali sme ho dvakrát. Niektorým nerobilo problém sa pri tej kráse aj okúpať. Voda totiž, počas nášho pobytu, nikdy nebola studená.

Ubytovanie

Bývali sme v hoteli MALINA [***] pomenovanom po jeho majiteľke. Izba bola čistá, moderná, s vlastnou kúpeľňou, síce nie s výhľadom na more, ale smerom na pekné prostredie a luxusné hotely, (predovšetkým na GRAND HOTEL [*****]).

Personál, ako aj majiteľka, bol veľmi milý a ochotný. Hotel nemal bazén, fitko, saunu a podobné srandy, v podstate sa tam dalo iba prespať (pripomínam rok 2012), ale tenm kto cestuje, aby si užil more a nie je extra náročný, bude určite spokojný. Cesta na pláž nám trvala do 10 min. Okolie v tom čase pôsobilo trocha nedostavano, čo už teraz nemusí byť pravda, ale veď všade sa niečo buduje.

Strava

Súčasťou hotela bola jedáleň, no stravu sme v cene nemali, čo býva pre dovolenku v Bulharsku bežné, takže kvôli zaplneniu žalúdkov bolo nutné vyraziť do ulíc. Keďže sme sa snažili peniazmi šetriť, z domu sme nabalili konzervy, vifonky a iné otravy. Neodolali sme akurát žralokovi a morským lastúram. Ceny za jedlo sa ale pohybovali veľmi dobre. Lacnejšie, nanajvýš podobné tým našim na Slovensku. Veď napríklad za 1 leva (0,51 €) sa z pekárne dalo krásne naraňajkovať a ešte to aj chutilo! Cenovky v supermarketoch boli tiež v pohode, drahšie bolo hádam iba pivo a zmrzlina.
Bacha ale na komunikáciu s predajcami, ktorých treba viacej počúvať, ako sledovať ich gestikuláciu. Pýtali sme si pri pulte jeden druh vody a keď na nás predavač pokrútil hlavou do strán, už sme boli skoro na odchode, no v tom nám ju doniesol pod nos. Áno, presne tak, stokrát nám opakovali, že miestni hlavami kývu inak než my doma, ale v spontánnych situáciach sa na to ťažko zvyká. Podobne sa nám stalo v obchode s handrami, keď si Vika vypýtala inú veľkosť topánok a predavačka pokývala hlavou hore-dole. Nasledovalo naše trápne státie na jednom mieste, lebo nikto s nimi neprichádzal. 🙂

Zážitky, výlety

Veru tak, s Bulharmi, je vďaka ich opačnému kývaniu na „áno“ a „nie“, veľa zábavy, resp. trapasov. Okrem toho bolo super sledovať jedného gyros maniaka, ktorý svojím zručným umením z prípravy jedla spravil divadlo. Takým borcom radi necháte tringelt. Našli sa však aj otravnejší. Kráčali sme po ulici a na Viku zrazu akási žena s fotografom položili chameleóna so slovami: „5 leva za foto“. Pri odpovedi „nedáme“ a tasení môjho foťáku, si plaza bleskovo pratali na inú obeť. Vtedy mi bolo trocha ľúto rodičov s deťmi, kde už odmietnutie takej fotky nebolo jednoduché. 😀
Boli sme si dať aj vytriasť duše na nafukovacej sedačke ťahanej vodným skútrom. Ani sa nezdalo, aký to bude adrenalín, čiže jednoznačne odporúčame.  V iný deň sme, spolu s ďalšími dovolenkármi, absolvovali plavbu loďou do neďalekej zátoky. V hodnote tohto výletu bolo šnorchlovanie, rybárčenie, skákanie do vody z lode a dokonca aj obed.

Pokiaľ niekto niečo ulovil, pripravili mu to na tanier.

Cenu si už dobre nepamätám, ale mohlo to byť do 40€ za oboch. Preplavili sme sa aj obrovským húfom medúz, medzi ktoré by nikto nechcel spadnúť, ale nebojte sa, od brehu boli veľmi ďaleko.
Na zahodenie nebol ani miestny aquapark Aqua Planet, pred ktorým nás spolucestujúci (hlavne babičky) varovali, že je to len pre deti a na toboganoch bude nuda… Pekná blbosť. 😀 Na niektorých atrakciach nám teda nebolo všetko jedno a okúpať, zaplávať, či vyblázniť sa tam dalo spoľahlivo. Pre dôchodcov možno slabý extrém, nám sa celkom páčilo.

Najviac sme si ale užívali mora samotného a vlny, ktoré sme spomenuli vyššie.

Ďalšie možnosti

Primorsko ponúka oveľa viac možností, než sme sami vyskúšali, či už v rámci atrakcií na vode, nočného života, alebo tamojších výletov. Zlákať Vás môže aj návšteva delfinária vo Varne, vzdialenom 165 km, prípadne jedno z najstarších miest v Európe – Nesebar (85 km), kde nájdete hradby dokonca aj pod vodou.

Zhrnutie

S prvou dovolenkou sme boli naozaj spokojní. Na naše vtedajšie študentské pomery sme dostali veľa zážitkov za málo peňazí. Dnes už by sme sa zrejme na tak dlhú cestu autobusom nepustili, ale berieme to ako skúsenosť, ktorú vieme porovnať. Primorsko stálo za 12 dní nášho aktívneho oddychu. Ľudia boli príjemní a s nikým sme nemali problémy.  Váhať nad podobnou dovolenkou určite nemusíte, aj my sa do Bulharska bez problémov radi vrátime. Ak sa tam teda niekedy náhodou vyberiete, prajeme šťastnú cestu!

Zaujímavosti:

  • V Bulharsku ľudia na odpoveď „áno“ a „nie“ kývu hlavou opačne ako u nás. Rovnako je tomu aj v Albánsku.
  • Čierne more sa vyznačuje nízkou hodnotou slanosti (1,9%) a v blízkosti jeho pobreží nežijú tvory nebezpečné pre človeka.
  • Bulharský jogurt má špecifickú chuť vďaka baktérii „Lactobacillus Bulgaricus“, ktorá sa nevyskytuje nikde inde na svete.
  • S produkciou 200 000 ton vína za rok patrí Bulharsko k nemalým výrobcom tohto nápoja pravdy.
  • Za prvý elektronicko-digitálny počítač vďačíme polovičnému Bulharovi menom John Vincent Atanasoff.
  • Nosíte na rukách digitálne hodinky? Aj za to môže Bulhar Peter Petroff.

Kto sa chce dočítať, akú nepríjemnosť sme zažili na gréckom ostrove Thasos, klikne na náš nasledujúci článok. 🙂

 

Páči sa ti článok? Lajkni alebo zdieľaj.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.