Ostrov Gran Canaria je prezývaný ako „miniatúrny kontinent“. Nachádza sa tu totiž všetko – obrovské skalné útesy, karibské pláže, sopka, hornaté vnútrozemie, divoká príroda ale aj púšť. Tá sa nachádza na samom juhu ostrova a nazýva sa Dunas de Maspalomas – piesočné duny v meste Maspalomas.
Pri vyhľadávaní zaujímavých miest, ktoré treba na Gran Canarii vidieť, sa nedá nenatrafiť na tieto slávne a ospevované piesočné duny. Tak som si povedala – fajn, sú tam kúsok od nás nejaké slávne duny, vraj to tam vyzerá ako na púšti, všetci turisti tam chodia, všetci si to chvália, vraj ich nemôžeme vynechať a bla bla bla. Musím sa priznať, vidieť som ich určite chcela, ale neočakávala som nejaký extra zážitok … no šak proste nejaká púšť. Mali šťastie, že sme od nich nebývali ďaleko a tak sme sa tam vybrali.
Cesta k nim bola pre nás veľmi jednoduchá. Videli sme ich v diaľke pri každom výhľade z balkóna a bolo jasné, že stačí prechádzka pozdĺž celej pláže Playa del Inglés, lebo sa nachádzali na jej úplnom konci. Už ako sme sa k nim približovali, a oni sa stále zväčšovali, bola som na ne zvedavá stále viac a viac. A nakoniec sme tam stáli uprostred obrovských, miestami aj 30 metrových, piesočných dún a ja som nerozumela, ako je možné že sú také krásne a že sa mi tam na tej obyčajnej púšti tak strašne páči. 🙂
Prechádzka po nich je ako z filmu, veľmi sme si to užívali a fotili ostošesť. Sami sme okúsili, že vyšplhať sa na dunu a zliezť dole fakt nie je úplne najľahšie. Cítili sme sa tam ako praví beduíni. 😀
Piesok je navyše naozaj veľmi horúci, oveľa viac ako ten na pláži, ktorý ochladzuje voda. Veď sa aj hovorí, že je to pravý, rokmi naviaty piesok zo Sahary. Tak to skalopevne tvrdia všetky cestovky a reklamné bedekre. Potom sú tu aj iné zdroje, ktoré hovoria, že sa jedná o piesok z rozdrobených korálov a lasturnatého vápenca … ale uznaj, tá Sahara znie fakt lepšie, takže aj my všade rozprávame, že je to skutočný piesok zo Sahary. 😀
Predsa len sa to tam trošku od ozajstnej púšte líšilo. Ten pocit, že vylezieš na dunu a vidíš obrovský šíri modrý a osviežujúci Atlantik je naozaj neskutočný. Miesto, kde sa stretáva púšť s oceánom – bezkonkurenčný výhľad.
Tieto duny majú rozlohu okolo 400 hektárov. Tiahnu sa približne 6 kilometrov od Playa del Inglés až k majáku El Faro, ktorý slúži ako orientačný bod pre námorníkov už od roku 1890. My sme ho videli len z diaľky, nebol to problém, lebo je vysoký až 68 metrov.
Organizujú sa tu aj výlety, kde sa turisti popri prezeraní dún vozia na chrbtoch tiav.
V úplne najjužnejšom bode dún a celého ostrova sa dokonca nachádza jediná nudistická pláž na Gran Canarii. Videli sme teda občas, čo sme ani nechceli, ale dalo sa to prežiť. 😀
O tom, že sú tieto duny naozaj jedinečné a unikátne svedčí aj fakt, že od roku 1994 sú označené ako zvláštna prírodná rezervácia. Za chránenú oblasť sú pokladané však už oveľa dlhšie.
A či sa ich teda oplatí ísť pozrieť? Jednoznačne! Daj si niečo na hlavu, niečo na nohy (lebo ten piesok fakt páli) a poriadne sa namaž, slnko tam dosť peče, veď je to riadna saharská púšť. 🙂
Ako sme sa vlastne na Kanáre dostali, čo sme tam zažili a koľko to stálo, opisujeme v článku: Gran Canaria ako narodeninový darček
