Polostrov Snæfellsnes – náš najkrajší kúsok Islandu

Snáď najznámejší záber z Islandu pochádza práve zo západného polostrova Snæfellsness – vodopády s horou Kirkjufell v pozadí. Ale nie je to tam len o tomto fotogenickom mieste (preslávenom aj vďaka Game of Thrones), je to o jedinečných zlatých a čiernych plážach, čadičových stĺpoch, magických dedinkách ukrytých pred kopou turistami, unikátnom čiernom kostolíku a dychberúcich výhľadoch na každom jednom kilometri cesty! Myslím, že na Islande si každý nájde miesto, z ktorého nebude chcieť odísť, pre nás to bol jednoznačne polostrov Snæfellsnes. ♥

Náš 4. deň na Islande znamenal okruh po  Snæfellsnes. Čakali nás nasledovné zastávky (+ tie, keď zastavíte náhle, aby ste si vychutnali pohľad na nejakú horu/jazero/ovcu/oceán/rieku/koňa, lebo je to proste úžasné!):

Gerðuberg Cliffs →  Selvallavatn → Kirkjufellsfoss → Skarðsvík Beach → Djúpalónssandur → Thufubjarg and Londrangar cliffs → Arnarstapi → Budhir

Ak si zvedavý, kadiaľ sme sa flákali ostatných 8 dní, pozri si náš článok Island s príručnou batožinou za menej ako 600 €? Náš itinerár a rozpočet!

Cestu z Reykjavíku na polostrov nám urýchlil Hvalfjörður Tunnel, ktorý vedie popod rovnomenný fjord. Tunel je takmer 6 km dlhý, a počas jazdy cezeň sa v jednu chvíľu nachádzate až 165 metrov pod hladinou mora. Za prejazd tunelom sme zaplatili mýto 1000 ISK (cca 8 €). Mýto sa platí za každý prejazd tunelom, ale za to skrátenie to rozhodne stojí – ušetríte asi hodinu cesty tam aj späť. 🙂  Platiť možno v hotovosti aj kartou.

Našou prvou zastávkou mali byť dva  vodopády  – Glymur a Hraunfossar.  Oba však predstavovali zachádzku cca 50 km, a keďže na Islande veru nie je núdza o vodopády, tak sme sa rozhodli tieto dva vynechať (aby sme sa neprevodopádovali :D). Ak tam pôjdete, pošlite nám spod nich fotku. ♥

Gerðuberg Cliffs

Po krásnych výhľadoch na opustené časti Islandu sme odbočili z cesty č.  54 na štrkovitú cestu (nie je označená, ale na odbočke je tabuľa k útesom) a po pár kilometroch pomalej a opatrnej jazdy sme prišli na malé parkovisko priamo pod útesmi, kde stáli len dve ďalšie autá. Útesy s krkolomným názvom sú tvorené vysokými čadičovými stĺpmi dosahujúcimi až 14 metrov, ktoré vyzerajú akoby ich tam poukladal človek. Na ostrove je veľa rôznych čadičových útvarov, ale Gerðuberg Cliffs je jeden z najdlhších čadičových pásov na Islande. Nielen, že sa priamo pod stĺpmi cítite ako trpaslík, ale je odtiaľ taký ohromujúci výhľad akoby sa o prírodu okolo starali elfovia. Po výhľad si môžete vybehnúť aj na vrch útesov. 🙂

Ak budete mať na tomto mieste šťastie na sneh, značne to urýchli cestu dole po svahu. 😀

Selvallavatn

Od útesov sme sa vrátili na cestu č. 54, neskôr z nej odbočili na cestu č. 56, a po niekoľkých kilometroch dorazili k našej druhej zastávke – jazeru Selvallavatn. Tentokrát nás nečakala žiadna štrková cesta, lebo jazero je hneď vedľa hlavnej cesty. Je to ideálne miesto na desiatu alebo obedňajšiu prestávku – na parkovisku sú kamenné stoličky a stôl s ohromujúcim výhľadom na jazero.

Kirkjufellsfoss

Na najbližšej odbočke sme zasa odbočili na cestu č. 54, ktorá nás doviedla do mestečka Grundarfjörður, z ktorého je to už len kúsok k vodopádom Kirkjufellsfoss (čo v preklade znamená vodopády kostolnej hory). Parkovisko je kúsok od vodopádov a je free.

Náš tip: Pozor však na falošných vyberačov parkovného – legálne je len v prípade, že sa jedná o automaty, alebo oficiálne poplatky, kedy dostanete aj bloček. Ďalšie tipy a zaujímavosti o Islande nájdete v tomto článku.

 Na naše prekvapenie, ani tu nebolo veľa ľudí a mohli sme si vodopády s horou odfotiť bez ostatných turistov. Inak, pokiaľ sa nepozeráte na túto scenériu z typického „fotkového“ uhla, tak ani nemáte pocit, že sú to tie slávne vodopády z fotiek (teda aspoň ja 😀 ).

Skarðsvík Beach

Island je určite známy svojimi mnohými čiernymi plážami, vďaka rokom vulkanickej aktivity. Skarðsvík Beach je však zlatá pláž – alebo, ako iní hovoria, white sand beach. V kontraste s čiernymi skalami a búrlivým oceánom je to pláž, ktorú nebudete chcieť opustiť. 🙂 Od Kirkjufellsfoss sa sem dostanete ak budete ďalej pokračovať po ceste č. 54, z ktorej neskôr odbočíte na cestu č. 574 (nebojte, nie je to žiadna „F road“) a približne za 2 km dorazíte do cieľa.

Náš tip: Nájdete tu drevený stôl s lavičkami, takže je to ideálne miesto na vychutnanie obedu alebo olovrantu. 🙂

Djúpalónssandur

Po zastávke na Skarðsvík Beach  sme mysleli, že v ten deň už nič krajšie a pokojnejšie (keďže tam okrem nás bola iba jedna ďalšia skupinka turistov) neuvidíme, no mýlili sme sa. Od zlatej pláže sme sa vrátili na cestu č. 574 a po nej pokračovali ďalej, až kým sme neprišli na odbočku vedúcu k čiernej pláži Djúpalónssandur. Inak, po ceste sem sme mali celkom pekný výhľad na  ľadovec Snæfellsjökull. Pred rokmi pláž slúžila ako prístav pre rybárske lode, avšak teraz je možné tam nájsť len hrdzavé kusy trosiek zo starých rybárskych plavidiel. Na cestičke, ktorá vedie k pláži, sú vedľa seba štyri kamene rôznej veľkosti. Kamene rybárom slúžili na testovanie sily mladých mužov a ich kvalifikáciu na prácu na rybárskych lodiach. 😀 Nám sa táto čierna pláž páčila oveľa viac, ako najznámejšia čierna pláž na juhu – Reynisfjara beach. Sálal z nej neuveriteľný pokoj a obdiv. Zrejme to bolo spôsobené aj tým, že oproti tisícke (doslova!) turistov na Reynisfjara beach sme na Djúpalónssandur boli takmer sami. Tiež náš pozitívny zážitok znásobili tulene, ktoré na nás pozerali z oceánu.  🙂

Thufubjarg and Londrangar cliffs

Pokračujúc približne 5 km po ceste č. 574 nám neunikol výľad na unikátne zvyšky starých čadičových útvarov trčiacich z oceánu – Londrangar pillars. Tieto útvary spolu s kopcom Svalthufa sú pozostatky vulkanického krátera, ktorý ich v spolupráci s oceánom vytvarovali do súčasnej podoby. Vyšší z útvarov je vysoký 75 metrov, nižší 61 metrov. Poľnohospodári v tejto oblasti nikdy nesušia trávu na seno na kopci blízko útesov, hovoria, že patrí elfom žijúcim v tej oblasti. Spolu s vedľajšími útesmi Thufubjarg sa pred vami otvára naozaj krásna scenéria. Útesy sú domovom typických islandských vtáčikov –  puffinov a fulmarov.

Arnarstapi

Predposlednou zastávkou bola malá prístavná dedinka Arnarstapi, ktorá leží na úpätí sopky Mt. Stapafell. Sopka je 526 m vysoká, nachádza sa vedľa ľadovca Snæfellsjökull, a keď sa na ňu pozeráte z Arnarstapi, tak svojím tvarom pripomína pyramídu. No a domáci hovoria, že sopka je domovom elfov, ale my sme tam nevedno prečo žiadnych nevideli. ☹ Arnarstapi tiež obýva veľké množstvo vtákov, najmä čajok a fulmarov. Tých sme videli. Z prístavu sa ponúka výhľad na oceán a útesy, nájdete tam aj čadičové špalíčky, ktoré sa strácajú v jaskyni.

Nachádza sa tu iež socha Bárðara – strážneho ducha oblasti Snæfellsnes. Je hlavným hrdinom ságy Bárðar Snæfellsáss, ktorá hovorí o tom, že Bárðar bol z polovice trol a z polovice človek. Neskôr sa pohádal so svojím nevlastným bratom a po tejto hádke sa rozhodol, že všetok svoj majetok rozdá. Potom ho už nikdy nikto nevidel. Hovorí sa, že zmizol v ľadovci.

V okolí dediny je tiež maják a kúsok od neho by sa mal nachádzať útes – kamenný most, po ktorom sa dá s dávkou odvahy prejsť – my sme ho však nenašli. Možno aj preto, že ku koncu dňa sme už boli unavení a až toľko síl na poriadne hľadanie nám nezostalo, škoda. ☹ Tiež sa tam nachádza kamenný oblúk Gatklettur, ktorý sme tiež nevideli. Nájdete ich napríklad na tejto stránke.  Arnarstapi je však jedným z tých miest, kam sa určite chceme vrátiť.

Búðir

Z Arnarstapi sme to už nemali ďaleko do ďalšej malebnej dedinky – Búðir. No, dedinka. Ani neviem, či tu je aj niečo iné, ako od civilizácie na míle vzdialený jeden z najstarších drevených kostolov na Islande. Búðakirkja bol postavený v roku 1703, avšak v roku 1832 kostol slúžil ako sklad a bol zbúraný. Kostol, ktorý tam stojí dnes bol postavený v roku 1848 vďaka neoblomnej žene Steinunn Sveinsdóttir, ktorá po zamietnutí stavby národnou cirkvou presvedčila kráľa, aby povolil jeho stavbu. Vedľa kostola sa nachádza aj malý cintorín, kde sme dokonca objavili hrob aj z roku 2015, miestni teda cintorín zrejme ešte používajú. Na tomto cintoríne je pochovaná aj Steinunn Sveinsdóttir. Kostol je zákonom chránený aj preto lebo ukrýva vzácny majetok – zvon z roku 1672, oltár z roku 1750, zvonček na dverách z roku 1703.  Dnes je populárny napríklad pri svadobnom fotení.

Snæfellsnes sa vďaka svojej diverzite niekedy prezýva aj „Iceland in Miniature“. Nechcem vám tu stále dookola písať, aké krásne výhľady tam sú (ale sú! :D) a hľadať superlatívy, ktorým nikto nerozumie, musíte to len zažiť. A náš tip? Určite počas výletu na Island nevynechajte Snæfellsnes. Nás úprimne očaril oveľa viac ako Golden Circle z prechádzajúceho dňa. Na Islande je dobré to, že sa stále máte na čo pozerať, zlé je to, že sa v aute nevyspíte, lebo to všetko chcete vidieť.

Koľko nás celý výlet na Island stál? Pozri si náš rozpočet v tomto článku:  Island s príručnou batožinou za menej ako 600 €? Náš itinerár a rozpočet!

Please follow and like us: